Už po druhý krát sme sa zúčastnili stretnutia žiakov umeleckých škôl zo Slovenska a z Poľska.
Prešovský samosprávny kraj a Malopoľské vojvodstvo v minulom roku pripravili spoločný projekt, ten umožnil mladým ľuďom, žiakom 3 slovenských a 3 poľských umeleckých škôl, spoločne sa stretnúť pri tvorbe. Jedná sa o tvorivé plenéry, ktorých výstupy, teda dielka žiakov, boli už po prvom plenéri prezentované na výstave Krakove a rovnako tomu bude i teraz.
V minulom školskom roku sme tvorili sčasti v Poľsku a sčasti na Slovensku. Tentokrát nás hostila poľská strana. Navštívili sme malú dedinku Zalipie – „Maľovanú dedinku“, pútjúcu pozornosť návštevníkov svojimi pestro zdobenými domčekmi. Tradíciu maľovania začalo malé desaťročné dievčatko, ktoré využilo chvíľu, kedy boli jeho rodičia na jarmoku a svojou tvorbou vyzdobilo skromný interiér domu. A hoci ju za to rodičia nepochválili (mnohí to poznáme), maľba ostala a pribúdali ďalšie. Z Felicje Curyłowej, toho malého dievčatka, vyrástla ľudová maliarka a stala sa inšpiráciou pre ďalších kreatívnych ľudí.
Odvtedy nielenže domáci zdobili svoje domčeky zvnútra i zvonku pestrými ornamentami, ale dodnes každoročne organizujú súťaž „Maľovaná chalúpka“ o najkrajšiu usadlosť.
A práve v tejto maľovanej dedinke sme hľadali inšpirácie, predlohy a tvorili naše tohtoročné diela.
Naším druhým cieľom bolo mesto Tarnow. Nádherné historické mesto nás uchvátilo. Prehliadku sme začali pri pamätníku Jana Szczepanika, poľského Edisona, ktorý okrem iného, a to bude možno zaujímať našich fotografov, zhotovil v roku 1903 prvú farebnú fotografiu na svete, ale aj nepriestrelnú vestu.
Majú tu i neorenesančnú banku, ktorá sa chváli hneď dvoma prvenstvami. Je prvou poľskou bankou, ale i prvou, ktorú sa v Poľsku pokúsili vylúpiť. Pred ňou si môžete prisadnúť k 3 poľským poetom. Teda len k ich sochám.
A keď je už reč o sochách, najväčšou zábavou počas prehliadky bolo hľadanie škriatkov, malých škľabiacich sa mužíčkov, ktorých je po meste rozmiestnených 14. Nám sa podarilo nájsť 7 z nich, to znamená, že sa tu musíme vrátiť, aby sme našli i tých zvyšných.
Kedysi tu na krátkej, asi 2,5 kilometrovej, trati jazdila aj biedronka. Pre tých, ktorí nevedia, v poľštine je to lienka. Takto pomenovali domáci červenú električku, ktorá je tu dodnes, no už je z nej malá kaviarnička.
Za krátku chvíľu nášho pobytu v Tarnove sme navštívili aj Katedrálnu baziliku Narodenia Najsvätejšej Panny Márie s 2 najvyššími náhrobkami z obdobia renesancie a baroka, židovskú štvrť, tá bola aj židovským getom i miestom, kde dodnes stojí bima zo starej synagógy. Videli sme vysoký pamätník 1. kráľa, inak vzrastom malého Wladysława łokieteka, drevené etnografické múzeum venované rómskemu etniku a mnoho ďalšieho. Jednoducho krásne mesto, určite stojí za to navštíviť ho.
Unavení, ale nabití novými zážitkami, sme sa vrátili späť a už sa tešíme na ďalší ročník, tentokrát sa s poľskými priateľmi stretneme na Slovensku.
