Kniežacia hrobka z Popradu Matejoviec ožíva…

 

článok:

Kniežacia hrobka z Popradu Matejoviec ožíva (pdf.)

Kniežacia hrobka ožíva…

Naša škola bola znovu oslovená Dr. Pietom zo Slovenskej akadémie vied, archeologické pracovisko v Nitre pokračovaním spolupráce.

Žiaci našej školy – reštaurátori pokračujú v zhotovovaní replík z kniežacej hrobky, konkrétne sa jedná o repliku már, svietidla – kandelábra, stolčekov.

 

Záchranný výskum Archeologického ústavu SAV v spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade pri stavbe priemyselného parku (2006) odkryl hrobku germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kr. V hĺbke 5 m sa dokonale zachovala zastrešená zrubová komora s dreveným sarkofágom spolu s vnútorným zariadením, koženými a textilnými zvyškami odevu zomrelého, ako aj s pozostatkami potravy v keramických i bronzových nádobách a prútených či lykových košíkoch.

Najpôsobivejšími časťami súboru objavených pamiatok z objektu boli časti dreveného nábytku, ktoré sú skutočným unikátom a poznáme ich z germánskych či rímskych hrobiek. Z drevených predmetov sa našli tieto: posmrtné lôžko, okrúhly stolík z topoľa s priemerom dosky 92 cm, stolček a vyrezávaná ozdobná hracia doštička zo spoločenskej hry.

Naša škola spolupracuje na tomto projekte s SAV Nitra. Žiaci odboru Konzervátorstvo a reštaurátorstvo – drevorezieb vyrobili tieto repliky: posmrtné lôžko – 2 ks, vyrezávané ozdobné hracie doštičky – v počte 5 ks, nástroje, modely stolov rôznych veľkostí a model kniežacej hrobky. Stôl v skutočnej veľkosti pomohla zhotoviť firma Drevointerier Bajus.

 
 

Kniežacia hrobka – spolupráca so SAV – výroba artefaktov kniežacej hrobky

Projekt „Kniežacia hrobka z Popradu“
Dňa 28.5.2013 bola popísaná Dohoda o odbornej spolupráci SUŠ s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied. Obe zmluvné strany sa dohodli, že budú spolupracovať pri spoznávaní starých technológií výroby historického nábytku a ďalších artefaktov na príklade nálezov z kniežacej hrobky z doby sťahovania národov z Popradu formou zhotovenia kópií zachovalých originálov.

Koordinátori:

            Ing. Marta Perignáthová
            Ing. Denisa Mačáková
            Bc. Vladimír Reznický

Škola vniká do tajov kniežacej hrobky.

Žiaci 4. ročníka odbor konzervátorské a reštaurátorské práce začínajú pracovať na technickej dokumentácii postele zo 4.-5. stor., ktorej repliku budú realizovať. Spolupracujeme s riaditeľkou  Podtatranského  múzea Bc. PhDr. Magdalénou Bekessovou, ktorá nám v rámci exkurzie urobila odbornú prednášku a ukázala expozíciu kniežacej hrobky a so  SAV v Nitre pri zabezpečovaní materiálu na zhotovenie postele.

 
 

2017_09 Dr.Pieta nám oznamuje dobrú správu…

Dr. Pieta:

„Repliky dreveného náradia boli s úspechom prezentované na výstave v Múzeu Hlavního města v Prahe na výstave Svět živých a mrtvých doby stěhování národú v roku 2015. Sú pripravené pre expozíciu hrobky, ktorá bude otvorená na budúci rok.“

 

2016_01 Denník Pravda píše o našich šikovných remeselníkoch

Denník Pravda z dňa sobota 23. januára – nedeľa 24. januára 2016 v pravidelnej prílohe Víkend zverejnil článok pod názvom Čo zachová pamäť národa: Počítač alebo remeslo?, kde sa autori článku zmieňujú veľmi pozitívne aj o našich šikovných študentoch a pedagógoch, ktorí pomáhajú pri archivácií historického dedičstva.

Celý článok si môžete prečítač v nasledujúcej nascenovanej prílohe …TU…

 

Článok je sprístupnený aj na webe denníka Pravda na adrese:

https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/381091-co-zachova-pamat-naroda-pocitac-alebo-remeslo/

 

2015_04 Portál poprad.korzár.sme.sk napísal: „Múzeum v Prahe vystaví diela kežmarských študentov“

Na portáli poprad.korzar.sme.sk bol začiatkom mája 2015 zverejnený článok o úspechu, ktorý nie je každodenný a samozrejmý. Veľmi sa tešíme z tohto úspechu našich študentov a ich pedagógov.

Prepis článku si môžete prečítať nižšie a samotný článok je zverejnený na webe na adrese: https://poprad.korzar.sme.sk/c/7785337/muzeum-v-prahe-vystavi-diela-kezmarskych-studentov.html

 

Článok:

Vytvorili repliky náradia zo 4. storočia pochádzajúce z kniežacej hrobky.

KEŽMAROK, POPRAD. Študentom Strednej umeleckej školy v Kežmarku sa podarilo vytvoriť repliky náradia z prelomu 4. a 5. storočia, ktoré sa nachádzali v kniežacej hrobke objavenej v roku 2006 v Poprade.

„Ide o sadu náradia, ktorú použili vykrádači, keď hrobku onedlho po smrti kniežaťa vykradli,“ vysvetlil Karol Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Repliky náradia budú od konca mája vystavené v Múzeu hlavného mesta v Prahe, ktoré pripravuje výstavu venovanú problému vykrádania hrobov od najstarších čias.

Potreba vytvoriť verné repliky niektorých artefaktov, ktoré sa v hrobke našli, vznikla v rámci dlhodobej spolupráce na výskume hrobky germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kristovi.

„Sú absolútne unikátne. Ide o nábytok, pôvodné zariadenie hrobu na spôsob domu mŕtveho. Rovnako aj toto náradie z hrobky je jedinečné, preto si spolu s umeleckou školou v Kežmarku približujeme pôvodné technológie, snažíme sa zistiť, či a nakoľko je dnešný remeselník schopný niektoré tieto artefakty zhotoviť,“ uviedol Pieta.

 

Výroba replík bola náročná

Študenti školy vytvárali repliky v rámci praxe, išlo o sekeru, motyku a tri drevené lopaty.

„Pre našich žiakov je to výnimočná situácia, pretože dovtedy sme nemali možnosť dostať sa k takejto práci,“ vysvetlila riaditeľka školy Marta Perignáthová.

Na druhej strane priznala náročnosť zhotovovania replík.

„Nie sú presne zhotovené výkresy, nemáme tu ani to náradie, aby sme si to pomerali. Dostali sme náčrt z Nemecka, kde odborníci vykonávajú konzerváciu a detailný výskum nálezu. Pri zhotovovaní náradia, ktoré vyzerá veľmi jednoducho, sme museli veľmi úzko spolupracovať s archeológmi, aby bolo naozaj zhodné s tým, ktoré bolo zhotovené na prelome 4. a 5. storočia,“ uviedla.

Študenti, ktorí pracovali na drevených častiach náradia, obdivovali zručnosť predkov.

„Zdá sa mi až nepochopiteľné, že už v tom čase poznali toľko konštrukčných spojov, kvalitné spracovanie, a že sa tie časti zachovali do dnešnej doby,“ dodala riaditeľka školy Perignáthová.

Jej študent Tomáš Peky už v minulosti vytvoril aj repliku posmrtného lôžka kniežaťa objaveného v hrobke.

„Originálne predmety sú veľmi vzácne a odborníci veľmi neradi vidia, aby boli vystavované počas veľmi dlhej doby,“ vysvetlil Pieta, prečo je nutné vytvárať repliky.

Náradie z dielne umeleckej školy v Kežmarku bude na pražskej výstave vystavované osem mesiacov.

Na prezentáciu hrobky si ešte počkáme

Na definitívnu prezentáciu hrobky kniežaťa si podľa neho ešte ľudia musia počkať. Ako povedal, po ukončení dlhodobého desaťročného procesu konzervácie a rekonštrukcie bude vystavená po prvý raz v Nemecku.

„Potom počítame s prezentáciou tohto nálezu v Bratislave. Po skončení týchto výstav budú definitívne inštalované súčasti hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade po jeho rekonštrukcii,“ dodal.

Zdôraznil pri tom unikát nálezu drevenej stavby, ktorá sa nachádzala v hĺbke päť metrov.

„Žiaľ, hrob bol vykradnutý, ale jeho architektúra a mobiliár je absolútne nedostižný a prináša úplne nové pohľady na civilizačnú úroveň kraja pod Tatrami pred 1 600 rokmi,“ doplnil zástupca riaditeľa archeologického ústavu.

Ani odborníci podľa neho netušili, že romanizácia, čiže priblíženie sa vyspelej antiky barbarskému prostrediu strednej Európy, bola tak intenzívna.

Na hrobe sa totiž nachádza rad prvkov, ktoré domáci remeselníci prevzali z vyspelých oblastí Stredomoria.

 
 

2015_04 Náradie vykrádačov kniežacej hrobky putuje do Múzea hlavního města Prahy

Žiaci 3.ročníka odboru konzervátorstvo a reštaurátorstvo drevorezieb našej školy sa podieľali na výrobe replík drevených artefaktov nájdených v Kniežacej hrobke z Popradu-Matejoviec. Po výrobe repliky posmrtného lôžka, modelu servírovacieho stola a hracej dosky následne vyrobili aj rôzne drevené predmety. Jedná sa o náradie, ktoré tam zanechali vykrádači. Sú to: 3 ks drevených lopát, motyka a sekera. Tieto predmety sú vyrobené z dubového dreva v mierke 1:1. Všetky vyrobené repliky budú vystavené v Múzeu hlavního města Prahy a neskôr aj v Nemecku v Schleswigu, kde prebieha konzervovanie a výskum predmetov z Kniežacej hrobky.

 

2015_04 Pokračovanie výroby replík z Kniežacej hrobky

Žiaci odboru Konzervátorstvo a reštaurátorstvo – drevorezieb sa naďalej podieľajú na výrobe replík drevených artefaktov nájdených v Kniežacej hrobke z Popradu-Matejoviec. Po výrobe repliky posmrtného lôžka, servírovacieho stola a hracej dosky sa následne začali vyrábať aj rôzne drevené predmety. Jedná sa o náradie, ktoré pravdepodobne tam zanechali vykrádači. Sú to: 3 ks drevených lopát, motyka a sekera. Tieto predmety sú vyrobené z dubového dreva v mierke 1:1. Všetky vyrobené repliky budú vystavené v Prahe a neskôr aj v Nemecku v Schleswigu, kde prebieha konzervovanie a výskum predmetov z Kniežacej hrobky.
                                                                             
Ing. Denisa Mačáková
 

2015_04 Denník Korzár o víťaznom úspechu SUŠ v krajskom kole SOČ

Denník Korzár priniesol vo vydaní zo dňa 14.04.2015 potešujúci článok o našom víťaznom úspechu v krajskom kole SOČ v odbore história. Veľmi nás tento úspech teší a budeme si samozrejme držať palce aj na celoštátnom kole súťaže, kam sme automaticky postúpili.

Scan článku si môžete pozrieť nižšie:

 

 
 

2015_03 Víťazstvo Strednej umeleckej školy v Kežmarku

Dňa 27.3.2015 sa v Prešove konalo krajské kolo Stredoškolskej odbornej činnosti, kde sa naša Stredná umelecká škola zúčastnila s prácou Kniežacia hrobka.

Prínosom skupiny žiakov odboru konzervátorské a reštaurátorské práce bola výroba modelu kniežacej hrobky v mierke 1:5, ktorej originál bol objavený v Poprade – Matejovciach a pochádza z prelomu 4. – 5. storočia po Kristovi.

V odbore história získala táto práca prvé miesto a postupuje do celoštátneho kola, ktoré sa uskutoční 21. – 24. 4. v Piešťanoch.

 
 

2015_03 Pracovné stretnutie vedenia školy s PhDr. Karolom Pietom DrSc.

V priestoroch SUŠ v Kežmarku sa uskutočnilo pracovné stretnutie vedenia školy s PhDr. Karolom Pietom DrSc. –  zástupcom riaditeľa  Archeologického ústavu  SAV  v NitreHlavným dôvodom stretnutia bolo zosúladenie detailov  zhotoveného  modelu  kniežacej hrobky zo 4. – 5. storočia, rozloženie mobiláru v modeli hrobky na základe konkrétnych nálezov.

Bližšie informácie zo stretnutia si môžete pozrieť:

 https://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=XTCvlnwpq8k

2015_02 Príspevok v KTV „Archeológ na Strednej umeleckej škole“

Kežmarská televízia odvysielala dňa 25.02.2015 v Kežmarskom magazíne č.458 príspevok pod názvom „Archeológ na Strednej umeleckej škole“.

Jedná sa o reportaz s Dr. Pietom o práci študentov našej školy na rekonštrukcii makiet jednotlivých častí Kniežacej hrobky.

– čas začiatku príspevku: 12min 39sek

– celý príspevok nájdete …TU…

 
 

2015_02 Spolupráca Strednej umeleckej školy v Kežmarku s Archeologickým ústavom SAV v Nitre pokračuje…

V priestoroch SUŠ v Kežmarku sa uskutočnilo pracovné stretnutie vedenia školy s PhDr. Karolom Pietom DrSc. –  zástupcom riaditeľa  Archeologického ústavu  SAV  v NitreHlavným dôvodom stretnutia bolo zosúladenie detailov  zhotoveného  modelu  kniežacej hrobky zo 4. – 5. storočia, rozloženie mobiláru v modeli hrobky na základe konkrétnych nálezov.  Riešiteľmi práce v rámci stredoškolskej odbornej činnosti  boli žiaci 3.  a 4. ročníka Ladislava Zavacká, Petra Hoffmanová, Michal Kriššák a Matej Tomaľa pod vedením Ing. Mačákovej a Bc. Reznického.  Ich práca postupuje do regionálneho kola SOČ.

V posudku k stredoškolskej odbornej činnosti  Dr. Pieta uviedol:  „Oceňujem teoretickú prípravu a zhromaždenie podkladov k práci s využitím dostupných zdrojov najmä cestou internetu, ale predovšetkým prístup k realizácii včítane pôsobivého umelecko-remeselného riešenia modelu hrobky, ktorý po malých úpravách má expozičnú kvalitu. Na viac, vzhľadom na dodržaný pomer zmenšenia poslúži pri variantnom usporiadaní mobiliára, čo bolo doteraz možné len v počítačovej animácii.

Prácu uvedených riešiteľov hodnotím ako výbornú a vedeniu školy i školiteľom blahoželám k úspešnej práci“.

 

Škola momentálne pracuje na zhotovení ďalšej repliky posmrtného lôžka a replík náradia lupičov z kniežacej hrobky, ktoré po jej vykradnutí zlodeji  v 5. storočí v hrobke  zabudli….

V máji 2015 nami zhotovené repliky náradia vykrádačov kniežacej hrobky z Popradu v Matejoviec  budú vystavené v Historickom múzeu v Prahe.

 

Ing. Marta Perignáthová
      riaditeľka školy

 
 

2014_12 Príbeh roka 2014: Máme Tutanchamóna. Len ho niet kde vystaviť

Portál zurnal.pravda.sk uverejnil koncom roka 2014 pútavá článok o spolupráci našej školy na znovuzrodení histórie…

 

Článok si môžete prečítať na adrese: https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/340534-pribeh-roka-2014-mame-tutanchamona-len-ho-niet-kde-vystavit/

Príbeh roka 2014: Máme Tutanchamóna. Len ho niet kde vystaviť

Je to, akoby pyramídy v egyptskej Gíze niekto zrazu prekryl sivou plachtou a dal na ne nápis Odložiť do skladu! Znie to pritiahnuto za vlasy, ale čosi podobné sa tento rok udialo s jedným z najvýznamnejších objavov slovenskej archeológie – s hrobkou neznámeho veľmoža spod Tatier, ktorého prezývajú slovenský Tutanchamón.

 

Magdaléna Bekessová, múzeum, hrobka veľmoža

Riaditeľka múzea Magdaléna Bekessová stojí pri replike posmrtného lôžka. Vyrobili ho drevári v Ružomberku v spolupráci s archeológmi.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Tento unikátny nález chodili obdivovať celé procesie vedcov, tisícky ľudí, no namiesto toho, aby si parádnu výstavu posúvali medzi sebou múzeá, artefakty sa nateraz odložia do skladu.

Celý príbeh sa začal ešte roku 2006, keď pri stavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach bagrista asi v trojmetrovej hĺbke zavadil o čudesné drevené trámy. To, čo sa ukrývalo pod nimi, vyrazilo privolaným archeológom dych. Dnu bola hrobka stará vyše 1 600 rokov a v nej zachovaný drevený nábytok, vybavenie, časti oblečenia.

Začalo sa špekulovať o germánskom náčelníkovi z konca 4. storočia. Pri datovaní pomohol nález prívesku zhotoveného zo zlatej mince rímskeho cisára Valensa z roku 375. A hoci sa podobné hrobky našli aj inde v Európe, takmer žiadna z nich sa nemohla pochváliť podobne zachovanou výbavou. Zub času nezničil vzácne predmety z tisového či topoľového dreva, dokonca ani textílie, čo je svetový unikát. Vedci tak dostali jedinečnú príležitosť preskúmať, ako ľudia na prelome 4. a 5. storočia kedysi bývali, aký mali nábytok, ako sa obliekali, akými technikami vedeli spracúvať drevo a tiež aj to, akú stravu si mohla dopriať vtedajšia elita.

Podtatranské múzeum v Poprade vystavilo iba časťnájdených predmetov.

Podtatranské múzeum v Poprade vystavilo iba časť nájdených predmetov.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Rozbehla sa napínavá detektívka. A bola to tiež hra o čas. Aby sa artefakty ďalej nerozpadali, bolo potrebné ich zakonzervovať. Pre lepšiu predstavu, ide o hrobku, ktorá bola široká síce „len“ štyri metre, no celá vážila približne 12 ton a na jej odvoz bol potrebný jeden obrovský kamión. Odhadované náklady na výskum a konzerváciu presiahli milión eur, na čo slovenská veda v tom čase nemala peniaze. Našťastie sa rozbehla spolupráca s expertmi z Archäologisches Landesmuseum v Schleswigu, ktorí pri konzervácii hrobky využili napríklad obrovské vákuové komory z európskeho kozmického programu.

Do výskumu slovenského objavu vlievali státisíce eur Nemci, no vedúci výskumu v Poprade-Matejovciach Karol Pieta prízvukoval, že je to pre nich prestíž. „Je trochu cítiť, že je to germánsky náčelník, preto to radi robia… Výskum púta pozornosť. Chodia tam celé procesie, vedci sú zvedaví, ako sa to konzervuje. Dizajnéri sú veľmi zvedaví na nábytok,“ opisoval Pieta v rozhovore pre Pravdu rozruch okolo hrobky, ktorý neutíchol ani po šiestich rokoch od objavu.

Blízky vzdialený svet

Na prelome rokov 2013 a 2014 sa hrobka dočkala výstavy v Podtatranskom múzeu v Poprade. Presnejšie, išlo len o časť predmetov z hrobky, pretože výskum v Schleswigu naďalej pokračuje a konzervácia by sa mala skončiť až v roku 2016. V každom prípade výstava s názvom Kniežacia hrobka z Popradu zaznamenala obrovský záujem. Kým na bežné výstavy sa prišla pozrieť asi tisícka ľudí, teraz to bolo asi sedemkrát viac.

Kto neváhal a navštívil do 21. septembra tohto roka Podtatranské múzeum, mal jedinečnú príležitosť nazrieť do starého sveta, plného nečakaných súvislostí. Pred 1 600 rokmi neboli autá, lietadlá, internet, no ľudia a kultúry z opačných koncov sveta mali v tom čase k sebe oveľa bližšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Časť zakonzervovaných predmetov vystavovalo Podtatranskémúzeum do septembra tohto roka. Kedy a kde bude pokračovať výstava, zatiaľnie je známe.

Časť zakonzervovaných predmetov vystavovalo Podtatranské múzeum do septembra tohto roka. Kedy a kde bude pokračovať výstava, zatiaľ nie je známe.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Prvá paralela, ktorej sa chopili na začiatku nálezu médiá, siaha do Egypta k faraónom, aj keď v tomto prípade ide skôr o metaforu. Trochu pochabú, ale celkom príťažlivú. Pretože aj slovenského Tutanchamóna pochovali akoby v tieni pyramíd, na upätí Vysokých Tatier, ktorých štíty sa ako ihlany vypínajú nad okolitou krajinou. A aj hrobku tatranského veľmoža, rovnako ako tú originálnu Tutanchamónovu, navštívili vykrádači. No neodniesli si našťastie všetky artefakty, a tak je jeho hrobka úžasným svedectvom o ľuďoch, ktorí žili niekedy na prelome 4. a 5. storočia v turbulentnej dobe sťahovania národov.

Nitky z podtatranskej hrobky však v skutočnosti vedú najmä do Ríma. „Hrobka je unikátna predovšetkým zachovalosťou architektúry. A tiež úplne novými prienikmi. Objavom, že až hlboko do Karpát siahal vplyv vyspelej antickej civilizácie,“ zhrnul Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre. Dokazuje to pohrebné lôžko, ktoré má rovnaké črty ako ležadlá z čias Etruskov. Ako aj stolík s okrúhlou prehnutou vrchnou doskou a jednou nohou. Rovnaký znázorňujú aj staré antické reliéfy. Veľmož dokonca stoloval a jedol ako rímsky hodnostár. Z rovnakých tanierov, aké boli v tom čase obľúbené aj v Stredomorí, jedol veľa baraniny, kozľaciny, menej hovädzieho mäsa a veľa zeleniny.

Rímsky chlieb a čínske hry?

Iným smerom sa zas vybrali výskumníci, ktorí analyzujú zvyšky oblečenia. Tí nachádzajú paralely až ďaleko v Ázii a s úžasom zisťujú, že odev neznámeho veľmoža bol v skutočnosti oveľa pestrejší a farebnejší, než aký si doteraz vedci predstavovali. Jeho kroj bol skombinovaný z textilu, kože a tiež látok pretkávaných zlatom. Našlo sa aj zvláštne kožené šnurovanie. Pripomína uhorský dolomán, aký nosievala uhorská šľachta či vojaci.

Archeológ Karol Pieta okazuje nohu stolíka, ktorá bolatiež vysústružená z jedného kusa dreva.

Archeológ Karol Pieta okazuje nohu stolíka, ktorá bola tiež vysústružená z jedného kusa dreva.
Autor: Andrej Barát, Pravda

„Na výskume odevu pracuje Tereza Štolcová a tá spolu s kolegyňami zistila, že analógie s takýmto šnurovaním sú aj v Číne. Zatiaľ by som to však bral veľmi opatrne,“ podotkol vedúci výskumu. Na Čínu možno odkazuje aj ďalší cenný artefakt, ktorý sa zachoval v hrobke. Zdobená doska s vyrytými políčkami a s bielymi a tmavými hracími kameňmi.

Keď ju v Podtatranskom múzeu uvidel jeden návštevník, povedal, že mu to pripomína starú čínsku strategickú hru go. A u historika múzea Pavla Minarčáka to naštartovalo zvedavosť a ďalšie pátranie. Hra go sa objavila ešte pred naším letopočtom a čínski generáli si pri nej mohli trénovať strategické myslenie, pretože princíp hry spočíva v ochrane a obsadzovaní územia. Sám Minarčák však považuje za veľmi nepravdepodobné, že by išlo naozaj o čínsku hru.

Časť nohy stola.

Časť nohy stola.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Ostatne, podobné hry ako mlyny či dáma boli úplne bežné v antike, ľudia ich hrávali na uliciach na šachovniciach vyrytých do dlažby. A napokon hry sa v germánskych hroboch nachádzajú celkom bežne, a to dokonca aj v období pred sťahovaním národov, v 3. alebo v 4. storočí.

Aj napriek tomu odborníci pripomínajú, že pred 1 600 rokmi už existovali kontakty medzi vzdialenými krajinami. Pieta uvádza ako príklad hodvábnu cestu, ktorá spájala Ďaleký východ so Stredomorím. V Ríme sa zachovali nálezy čínskeho hodvábu a v Indii zas archeológovia objavili rímske predmety. „Svet vôbec nebol taký izolovaný, ako si možno myslíme,“ dodal Pieta.

Spolu s obchodníkmi s látkami a odevmi cestovala aj móda. A tak aj krajčíri vtedajšej spoločenskej elity mohli hľadať inšpiráciu v odevoch, ktoré sa bežne nosili vo vzdialených krajinách. Expertka na staroveké umenie a ikonografiu Elisabetta Gagetti uviedla ako príklad Egypt v 6. a 7. storočí. „V tomto období sa stalo módnym nosiť oblečenie podobné ako v Perzii.“ S textíliami sa cestovalo veľmi ľahko. „Pretože mali nízku váhu, dali sa zložiť a zaberali málo miesta. Problém je však v tom, že veľa látok sa nám vplyvom klimatických podmienok nezachovalo. Ak by sme ich mali viac, mohli by sme lepšie porozumieť prenosu ikonografie medzi Východom a Západom,“ dodala.

Od Tatier k Uralu

Kto bol vlastne tento neznámy muž, ktorého hrobka pod Tatrami pripomína antické sarkofágy? Aj pri tejto otázke sa indície „rozutekali“ na všetky možné strany. Podľa jednej teórie išlo o rímskeho vojvodcu. Zomrel mladý, ako 20– až 25-ročný. Budil rešpekt nielen svojím postavením, ale aj výškou 178 centimetrov, čo bolo v tej dobe mimoriadne. Podľa analýzy DNA sa narodil niekde medzi Volgou a Uralom. Nuž a podľa analýzy izotopov stroncia v troch zuboch, ktoré po lebke veľmoža zostali, žil niekde medzi Martinom a Žilinou… Vedci testy pre istotu zopakujú.

Určiť príbuznosť veľmoža k nejakému etniku je veľmi ťažké. Podľa Pietu si treba uvedomiť, že doba, v ktorej veľmož žil, bola veľmi hektická, celé národy sa sťahovali z východu na západ a menili svoje sídla. Niekedy roku 375 zatlačili Huni na germánskych Gótov, ktorí žili v okolí Krymu. Prvá zmienka o týchto pohyboch na území Slovenska je z roku 406. V tom čase tu bývali Svébi či Vandali. Aj tieto kmene sa pohli, prekročili Rýn a vpadli zas do Galie. Celé spoločenstvá prekonávali obrovské vzdialenosti…

Margita Perignáthová, riaditeľka Strednej umeleckej školyv Kežmarku.

Margita Perignáthová, riaditeľka Strednej umeleckej školy v Kežmarku.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Záhady hrobky sú lákavé a už dávno prekonali akademické kruhy a dostali sa napríklad aj k zručným majstrom na Strednej umeleckej škole v Kežmarku. Škola spolupracuje s Archeologickým ústavom SAV pri výrobe replík nábytku. Maturant Tomáš Peky spolu s učiteľom Vladimírom Reznickým vyrobili repliku posmrtného lôžka. S obrovským nadšením o ňom rozprával archeológ Karol Pieta, rovnako aj riaditeľka školy Marta Perignáthová, keď sme ju v lete navštívili. A keď sme lôžko uvideli na vlastné oči v Podtatranskom múzeu, museli sme uznať, že to nadšenie vôbec nie je prehnané.

Mladý remeselník so svojím učiteľom oživil dielo staré vyše 1 600 rokov. Vedci a návštevníci múzea si mohli lôžko pozrieť naživo a neboli tak odkázaní len na hranice vlastnej predstavivosti pri prehliadke fragmentov, ktoré sa z lôžka zachovali. Peky a Reznický pracovali na lôžku asi 120 hodín, no za ten čas museli preniknúť do tajomstiev starých drevárskych techník, pričom dnes pred nimi skladajú poklonu.

„Bola to veľká výzva. Veľmi zaujímavá, ale aj veľmi ťažká práca. Na tom lôžku boli viaceré kúsky, nad ktorými sme si lámali hlavu, ako to spraviť. Napríklad nohy boli vysústružené z jedného kusa dreva s dĺžkou skoro až 120 centimetrov. Pri upnutí do sústruhu je to naozaj veľké, je tam veľký záber noža a treba to robiť veľmi opatrne, aby sa človek nezranil,“ prezradil majster Reznický.

Kežmarských drevárov prekvapilo, že už v tom čase poznali ľudia perodrážku. Dokázali na sústruhu spracovať tabuľu stolíka s priemerom 93 centimetrov z jedného kusa dreva. „My sme zatiaľ nezohnali sústruh, kde by sa dal spracovať materiál s takým veľkým priemerom. Nevieme tiež pochopiť, ako dokázali vysústružiť stolík s takou prehnutou vrchnou doskou,“ dodala riaditeľka školy.

Nájde sa múzeum?

Z replík dreveného ležadla či stolnej hry bola nadšená aj riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová. A ešte v lete nám s optimizmom, i keď opatrným, rozprávala o pripravovanej rekonštrukcii tejto ustanovizne z konca 19. storočia. Potrebuje novú strechu, okná, fasádu, elektroinštaláciu, osvetlenie, sanitu, podlahy a kamerový systém. A akoby nestačilo, minulá zima „si zobrala“ nápis Múzeum…

Časť zakonzervovaných predmetov vystavovalo Podtatranskémúzeum do septembra tohto roka. Kedy a kde bude pokračovať výstava, zatiaľnie je známe.

Časť zakonzervovaných predmetov vystavovalo Podtatranské múzeum do septembra tohto roka. Kedy a kde bude pokračovať výstava, zatiaľ nie je známe.
Autor: Andrej Barát, Pravda

Veľkolepý objav hrobky mohol pomôcť jednému z najstarších múzeí na Slovensku získať dôstojnejšiu tvár i priestory. Unikátny nález by si predsa len zaslúžil prestížnu inštaláciu. Napokon samotná výstava Kniežacia hrobka z Popradu získala výročnú cenu revue Pamiatky a múzeá za rok 2013.

Projekt rekonštrukcie múzea za 2,49 milióna eur bol pripravený, čakalo sa len, kým mu podporu z eurofondov v septembri odobrí ministerstvo pôdohospodárstva. No neodobrilo. A v správach sa objavili slová o tragikomédii. Na jednej strane sa na Slovensku oslavoval svetový nález, no neurobilo sa v podstate nič, aby sme ho dokázali prezentovať na vysokej úrovni pred celým svetom.

Predmety z hrobky sa teraz nikde nevystavujú. Najbližších pár mesiacov budú odložené v depozite. A pribúdajú k nim stále ďalšie z nemeckých laboratórií. To, že ležia kdesi v sklade, nie je podľa archeológa Pietu najväčším negatívom, pretože aspoň môžu pokračovať s bádaním. Vedúci výskumu však vysvetľuje, že sú rozhodne proti tomu, aby sa špičkový nález vystavoval len tak kdesi vo vitrínkach, akoby mimochodom. „Tento nález si zaslúži patričné priestory a podmienky na úrovni,“ dodal. Ak sa situácia v Podtatranskom múzeu nezlepší, unikátna hrobka sa môže presťahovať inam. No kam vlastne, keď ani iné slovenské múzeá na tom nie sú bohvieako?

Od jesene prebiehali rokovania o dočasnej výstave na Bratislavskom hrade. Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ múzea tvrdil, že ani v Poprade ešte nie je nič stratené a že sa budú usilovať o rekonštrukciu aj bez európskych príspevkov. Mesto Poprad je takisto ochotné pomôcť udržať ich nález doma, pod Tatrami.

Darmo učitelia povzbudzujú deti, že aj také malé Slovensko má úžasnú a bohatú históriu, keď potom vidia múzeá v žalostnom stave. Ostáva veriť, že záhadný veľmož spod Tatier napokon spočinie na dôstojnom mieste a nie v nejakej škatuli.

 

2014_12 Žiaci tretieho ročníka odboru KRP pracujú na SOČ-ke s témou Kniežacia hrobka

Žiaci tretieho ročníka odboru Konzervátorské a reštaurátorské práce pracujú na SOČ-ke s témou Kniežacia hrobka z Matejoviec.

Matej Tomaľa a Michal Krišák vyrábajú model kniežacej hrobky v mierke 1:5, a to samotnú hrobku, posmrtné lôžko, stôl, hraciu dosku a stolček.

Ladislava Zavacká spracováva teoretickú časť SOČ-ky.

 

2014_10 Pokračuje v spolupráci so SAV Archeologickým pracoviskom v Nitre na zhotovovaní artefaktov z kniežacej hrobky

Aj v školskom roku 2014/2015 Naša škola pokračuje v spolupráci so SAV Archeologickým pracoviskom v Nitre na zhotovovaní artefaktov z kniežacej hrobky.

Pokúšame sa zhotoviť model kniežacej hrobky v rámci SOČ pod vedením Ing. D.Mačákovej.

Pokúsime sa vyrobiť repliku sústruženého stola z topoľového dreva o priemere 93 cm. Začneme modelom.

Na záver šk. roka v rámci praktickej časti odbornej zložky zrealizujeme repliku posmrtného lôžka, doplnenú o nove kusy nábytku nájdené v hrobke, ktoré dodatočne boli zakonzervované.


Ing. Marta Perignáthová

 
 

2014_09 Ocenenie na otvorení Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2014

V rámci otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2014, konaného 12.9.2014 v priestoroch Tatranskej galérie v Poprade, spojeného s odovzdávaním výročných cien revue Pamiatky a múzea. 

V kategórii Výstava roka 2013 bola z 30-tich nominovaných, ocenená Výstava kniežacej hrobky Podtatranského múzea v Poprade.

Teší nás, že na ocenenej výstave sa podieľala aj naša škola prácou študenta Tomáša Pekyho  „Replika posmrtného lôžka kniežacej hrobky“ a zhotovenie replík 3 kusov „hracej dosky“.

Ing. Marta Perignáthová

 

2014_08 Denník Pravda uverejnil článok pod názvom „Tajomná hrobka spod Tatier okúzlila vedcov i majstrov dreva“

Vo víkendovej prílohe denníka Pravda zo dňa 9.8.2014 bol zverejnený článok pod názvom „Tajomná hrobka spod Tatier okúzlila vedcov i majstrov dreva“. Ide o článok, v ktorom sa spína naša spolupráca na realizácii repliky posmrtného lôžka.

Tento článok bol publikovaný aj na webe pravda.sk dňa 16.8.2014. Článok si môžete prečítať na nasledujúcej webovej adrese: https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/326862-tajomna-hrobka-spod-tatier-okuzlila-vedcov-i-majstrov-dreva/

 
 

2014_06 Európsky unikát v Kežmarku (príspevok v KTV)

Dňa 4.júna 2014 odvysielala Kežmarská televízia príspevok pod názvom „Európsky unikát v Kežmarku“.

– príspevok je v Kežmarskom magazíne č. 421 a začína v 6min 48sek

– celý príspevok si môžete pozrieť …TU…

2014_05 „Noc múzeí a galérií“

V rámci sobotňajšieho odpoludnia predstavilo Podtatranské múzeum v Poprade nový exponát – repliku posmrtného lôžka kniežacej hrobky, na ktorom kedysi spočívali kosti germánskeho kniežaťa.“
 

Článok v novinách Podtatranský kuriér

– o predstavení nového exponátu – repliky posmrtného lôžka kniežacej hrobky, na ktorom kedysi spočívali kosti germánskeho kniežaťa

 

Príspevok v TV Poprad o Noci múzeí a galérií

– kde sa spomína aj práca nášho maturanta si môžete pozrieť na adrese https://www.youtube.com/watch?v=ZHPRzIeWnMI

 

2014_05 Príspevok o práci nášho maturanta v hlavných správach TV Markíza

2014_05 Príspevok o práci nášho maturanta v hlavných správach TV Markíza
 

V sobotu 17.mája 2014 odvysielala televízia Markíza vo svojich hlavných správach príspevok pod názvom „Plastická operácia naopak“. Ide o príspevok o práci nášho maturanta, ktorý ako svoju maturitnú prácu zhotovoval repliku posmrtného lôžka.

 

Celý príspevok si môžete pozrieť v archíve TV Markíza: 

https://videoarchiv.markiza.sk/video/televizne-noviny/15816_televizne-noviny

 

alebo na youtube:

https://www.youtube.com/watch?v=3BSoGBacQKU&feature=share

 

2014_05 Stanovisko Dr. Pietu

Vážená pani riaditeľka,
ďakujem za pozvanie na obhajobu maturitnej práce T. Pekyho, ktorej by som sa naozaj rád zúčastnil, pretože oceňujem prístup k spolupráci z Vašej strany i výsledok, ktorý sa podarilo dosiahnuť. Žiaľ, nahromadilo sa mi také množstvo vážnych úloh, že jednoducho nie som pánom svojho času. Aspoň písomnou formou (v prílohe a poštou) chcem vyjadriť spokojnosť a radosť nad výsledkom. 

S pozdravom a želaním, aby sa škole i Vám osobne darilo Váš  

Karol Pieta


…pripájame list so stanoviskom Dr.Pietu:
 

2014_03 Beseda s Pietom Karolom, PhDr. DrSc.

26. marec 2014 bol pre SUŠ mimoriadny deň

 

Našu školu navštívili vzácni hostia: PhDr. Karol Pieta, DrSc., Štefan Hritz – za Archeologický ústav SAV Nitra, PhDr. Magdaléna Bekessová, riaditeľka Podtatranského múzea.

Prítomní si prezreli doterajší výsledok maturitnej práce študenta Tomáša Pekyho – repliku dreveného lôžka z kniežacej hrobky z Popradu a diskutovali o jednotlivých detailoch prevedenia. Podľa odborného posúdenia postupuje práca v súlade s originálom, pri dohodnutom použití dubového dreva namiesto originálneho (dnes chráneného) tisu. PhDr. Karol Pieta, DrSc. zabezpečí niektoré chýbajúce podklady, ktoré sú potrebné k dokončeniu práce.

K. Pieta vyslovil spokojnosť s dosiahnutým výsledkom a vyjadril potešenie nad vysokou profesionalitou študentov a učiteľov školy v ich angažovanosti v oblasti umeleckého remesla a archeologického experimentu.

Spolu s M. Bekessovou sa zástupcom školy poďakovali za príkladnú spoluprácu a vyslovili vôľu pokračovať v spoločnej práci pri sprístupňovaní nášho kultúrneho dedičstva.

Žiaci školy mali možnosť zúčastniť sa besedy s PhDr. Pietom o postupoch pri archeologickej vykopávke kniežacej hrobky a jej následnom skúmaní. Pochopili, že práca archeológa je nielen o prezentovaní sa, ale o ťažkej a precíznej dlhotrvajúcej práci.

Tešíme sa na ďalšiu spoluprácu.

Ing.M.Perignáthová (riaditeľka školy)

 
 

2014_03 Príspevok o kniežacej hrobke v hlavných správach RTVS

Dňa 11.03.2014 odvysielala RTVS vo svojich hlavných správach o 19.00 hod príspevok o tom ako pokračujú práce na Kniežacej hrobke, na ktorých participuje aj naša škola.

Príspevok nájdete v archíve RTVS na nasledujúcej adrese:

https://www.rtvs.sk/televizia/program/detail/4173/spravy-rtvs/archiv?date=10.03.2014

čas: 43min32sek

názov príspevku:  Múzeum chce pavilón pre kniežaciu hrobku

 

2014_01 Ako pokračujeme v práci…

Práca na výrobe repliky posmrtného lôžka nájdeného v kniežacej hrobke pokračuje. Táto práca bola zadaná ako praktická časť maturitnej skúšky žiakovi odboru KRP. Sú už vyrobené niektoré sústružené časti, ako predné a zadné čelo lôžka a balustrády. Lôžko sa vyrába z dubu, hoci pôvodne bolo z tisu.

Ing. Denisa Mačáková

 
 

2014_01 Písali o nás v učiteľských novinách…

2014_01 Písali o nás v učiteľských novinách...
 

O úspechoch našej práce sme sa mali možnosť pochváliť širokej verejnosti aj pristredníctvom tlačového média. Dňa 22.januára 2014 v Učiteľských novinách č. 39/2014 vyšiel o práci na reštaurovaní kniežacej hrobky na str.19 článok pod názvom „Kniežacia hrobka z Popradu“.

 

… *.jpg článku nájdete TU

… *.pdf článku nájdete TU

… *.pdf – Učiteľské noviny č.39/2014 TU… (náš článok nájdete na str. 19)