Plenér 3.A_ŽDIAR

Krása tatranských hôr očarí vždy a za každého počasia . Či už sú odeté do príjemných farebných závojov, alebo nás obdarúvajú omamným chládkom, ktorý z nich vystupuje po rannom daždi a v teplom počasí, ktoré sme tam mali pomerne celý týždeň, niečo také určite nesklamalo.
V Hoteli Magura umiestnenom v Monkovej doline pri Ždiari, kde sa letná sezóna začala v plnom prúde sme strávili 5 dní s našou pani učiteľkou triednou Zlaticou Svitanovou a skupinkou učiteľov, ktorí sa počas nášho pobytu vystriedali. Každý deň doobeda sme sa venovali zachyteniu výhľadov, ktoré ponúkala prebudená príroda a poobede sme sa vrátili späť a práce dokončovali. Večery sme trávili v spoločenskej miestnosti hraním hier. Temperky, olejovky, akvarel, pastel… voľba techniky bola na nás, alebo sme sa dohodli ako skupina. Prvé dni na nás okrem pani učiteľky triednej dohliadali aj pani učiteľky Z. Girgašová a M. Kotorová. Každá pristupovala ku práci individuálne svojím spôsobom. Pred samotným tvorením sme sa ešte oboznámili s jednotlivými technikami a porovnali ich vývin a rukopis v krajinomaľbe. Pani učiteľky nám pri maľovaní radili ako postupovať a motivovali nás keď sme si mysleli, že nám to veľmi nejde. Poobede mal každý čas na voľné aktivity- prechádzka, hojdačka, wifina, tv, hry, vírivka, pozeranie filmov, potulovanie sa z izby do izby alebo spánok, ktorý neodmietol ako možnosť určite nikto z nás. V utorok poobede nás prekvapila návšteva pani riaditeľky M. Perignáthovej a pani zástupkyne T. Grandovej, ktoré boli prácami milo prekvapené. Okrem toho v ten deň nastala výmena stráži, prišli páni učitelia J. Česla a J. Sarna. Opäť, ako pri pani učiteľkách, aj oni mali vlastný prístup ku práci a iný pohľad na vec. Neváhali zodpovedať hocijakú otázku a žiadosť o radu i s humornou vsuvkou. Od Ždiaru sme neboli ďaleko a tak sme sa tam spoločne vydali v stredu na prechádzku. Najprv sme mali možnosť dokúpiť si potraviny v obchode, ktorý navonok svojimi rozmermi pôsobil na našu väčšiu skupinu ako stan z Harryho Pottera, prekvapivo sme sa doň všetci vošli na jeden krát. V národopisnom múzeu Ždiarsky dom sme si prezreli tradičné oblečenie, domáce a kuchynské náradie a fotografie dýchajúce históriou. Cestou späť nás nohy vzali medzi ždiarske drevenice, ktoré boli zasadené v ráme z pekných výhľadov. Na organizovanie ďalšej práce, teda druhej, sme sa posunuli vo štvrtok ďalej od hotela. Zašili sme sa hlbšie do lesa ku žblnkajúcemu potoku v ktorom sa dalo príjemne ochladiť či už nechceným pádom-nedobrovoľne alebo dobrovoľne. Zarastené chodníčky s lesnými kvetmi viedli k dreveným chatkám a navôkol nich boli tiene stromov volajúce na naše „zapekajúce sa telá“ už z diaľky. Každý si zvolil výhľad, ktorý sa mu najviac páčil a dal sa do práce. Opaľovací krém a repelent nesmeli chýbať. Po príchode na izbu, krátkej pauze a večeri nastala spoločná opekačka. Večer sme strávili pri teple z pece, vôni špekačiek, spoločenských hrách a pesničkách z detskej diskotéky. V piatok doobeda vznikla naša posledná práca a to detail ľubovoľnej prírodniny.
Posledný krát sme zasunuli počas obedu za sebou stoličky, naložili batožinu a nasadli do autobusu na cestu domov.
Výlet prebehol hladko, bez väčších komplikácií v dobrej nálade.

Ďakujeme 😄🤲💗. Chcela by som to ukončiť nezodpovedanou otázkou z večernej opekačky:,, Ktorá hviezda vychádza na nočnú oblohu ako prvá? „

Anna Halčinová 3.A